Aktívne uhlie je adsorbent, ktorého používanie bolo známe už niekoľko sto rokov pred našou érou. Používalo sa na lekárske účely a ako čistiaci prostriedok. Počiatky priemyselného použitia aktívneho uhlia sa ale datujú až do roku 1900, kedy sa používalo ako činidlo odfarbujúce sirup v cukrovarníctve. Uhlie vzbudilo záujem tiež počas svetovej vojny, kedy sa začalo používať v plynových maskách za účelom ochrany pred nebezpečnými plynmi a výparmi.
Aktívne uhlie je čierny, pórovitý, amorfný sorbent. Jeho sorpčná kapacita, plocha povrchu (dosahujúca až 2500 m2/g), veľkosť a rozloženie pórov alebo zrnitosť činia aktívne uhlie skvelým a univerzálnym adsorbentom.
Existuje mnoho teórií týkajúcich sa mikroskopickej štruktúry aktívneho uhlia a jeho vplyvu na pôsobenie toho sorbentu. Základnou štrukturálnou jednotkou aktívneho uhlia je hexagonálna štruktúra grafitu má teda podobu bezpočtu maličkých grafitových doštičiek. Doštičky sú vzájomne prepojené chemickými väzbami, ktoré vytvárajú rozštepy, praskliny a kapsy, do ktorých sa adsorbujú nečistoty.
 |
 |
Dostupnosť vnútornej štruktúry aktívneho uhlia zvyšuje rýchlosť absorpčného procesu a činí ho efektívnejším. Pri najpoužívanejších typoch aktívneho uhlia sa veľkosť plochy pohybuje v hraniciach 800 – 1500 m2/g. Povrch tohto uhlia sa vyznačuje predovšetkým prítomnosťou mikropórov, ktorých efektívny priemer je menší než 2 nm. V skutočnosti sa aktívne uhlie skladá z komplikovanej siete pórov klasifikovaných ako:
 |
 |
Adsorpcia na aktívnom uhlí prebieha predovšetkým v mikropóroch a v malej časti v mezopóroch, zatiaľ čo makropóry plnia iba funkciu prietokových kanálov pre adsorbát dovnútra mezopórov a na povrch mikropórov. Rozloženie veľkostí pórov v danom uhlí závisí na type použitej suroviny a metóde a podmienkach jeho výroby.